Kozub a jeho 4 elementy v rodinnom dome.

Stavať rodinný dom v dnešnej dobe je veľmi náročné. A nemám tým na mysli len finančnú stránku celého procesu. Pre mnohých dnešných staviteľov je v dnešnej dobe informačného pretlaku často ťažšia otázka aký stavebný systém, alebo akú technológiu použiť, než to, kde na to vziať peniaze.

 

Pozrime sa preto na stavbu a fungovanie kozuba v rodinnom dome z hľadiska 4 elementov, či ináč povedané štyroch živlov. Sú to nám všetkým dobre známe oheň, vzduch, zemvoda.

 

Oheň je forma horenia. Je to niečo, čo nás fascinuje už od našich prvopočiatkov a pretrváva to doteraz. Plamene vznikajúce pri horení nám vytvárajú kombináciu svetla a tepla a priamo tým vplývajú na náš relax a pohodu. Aby to však relax a pohoda skutočne boli, tak je dôležité, aby sme sa nestali otrokmi krbu a ohňa v ňom. Čo mám tým na mysli? Hlavne to, aby nám ten oheň krbe dokázal

  • horieť niekoľko hodín na jedno priloženie
  • sklo bolo takmer trvalo čisté a oheň bol viditeľný
  • tvoriť minimum popola - vyberať maximálne 1x týždenne

Vzduch dáva ohňu silu. Ak ohňu zoberieme vzduch, tak zhasne. Pri stavbe a prevádzke krbu musíme rozlišovať 2 vzduchy. Prvým je vzduch privádzaný do ohniska na horenie a tým druhým je vzduch ako distribútor tepla. Ten prvý vzduch na horenie je nevyhnutný, tomu druhému je však lepšie sa vyhýbať. Rozoberme si to trocha podrobnejšie.

 

Vzduch na horenie rozdeľujeme na primárny a sekundárny. Primárny vzduch je privádzaný pod ohnisko, zdola pod drevo a je dôležitý v prvej rozkurovacej fáze horenia a taktiež v poslednej dohorievacej fáze. Sekundárny vzduch je vzduch privádzaný do priestoru nad palivom, kde sa mieša s plynmi uvoľňovanými z dreva a kde vytvára zápalnú zmes. Môže byť privádzaný do viacerých úrovní nad palivom a preto je niekedy v takomto prípade používaný termín aj terciárny vzduch. Správnejšie je ho však nazývať druhý(tretí) sekundárny vzduch.

Dôležité je aby aj primárny aj sekundárny vzduch boli samostatne regulovateľné a krbová vložka mala prívod vzduchu z exteriéru. Pod exteriérom v tomto prípade rozumieme skôr prívod vzduchu z technickej miestnosti než priamo z vonku.

 

Vzduch ako distribútor tepla. Využitie krbových vložiek ako teplovzdušných a k tomu prispôsobené tkz. ľahké izolačné obostavby je najrozšírenejším spôsobom stavby krbov u nás. Je to z dôvodu najmä ceny a rýchlosti takejto stavby, ale z hľadiska zdravia a tepelnej pohody to nie je príliš dobré riešenie hlavne u trvalo obývaných stavieb.

Prúdenie chladnejšieho vzduchu po podlahe smerom ku krbovej vložke robí problémy ľuďom citlivým na prievan. Prúdenie horúceho prepáleného vzduchu cez mriežky, alebo prieduchy robí problémy alergikom. A všetkým nám robí problém neprirodzené rozloženie teplôt – studené nohy a horúca hlava, pričom všetci vieme, že fungovať a riešiť veci by sme mali s chladnou hlavou a nohami v teple. A k tomu sa pripája potom problém s častejším maľovaním stropov od našedlých, mastnejších tieňov viditeľných v blízkosti prieduchov a mriežok.

 

Zem – to sú ťažké alebo poloťažké akumulačné obostavby krbov. Oproti ľahkým izolačným obostavbám majú niekoľko výhod. Umožňujú vhodnú krbovú vložku obostavať tak, že v obostavbe neprúdi žiaden vzduch, teplo sa šíry sálaním-čo je nám najpríjemnejší spôsob pociťovania tepla. Teplo sa šíry rovnako všetkými smermi a ohrieva okolité steny, podlahy a stropy priamo a nie prostredníctvom vzduchu. Takéto obostavby z prírodných materiálov nám produkujú do ovzdušia pre nás veľmi žiadúce negatívne ióny, ktorých máme nedostatok , nakoľko nás všetkých z každej strany zaťažuje elektrosmog. Preto sa tak veľmi dobre cítime pri mori, v lese, alebo aj po búrke, nakoľko v takomto prostredí sme obklopení negativnými iónmi. Podobný pocit nám dopraje aj ťažká akumulačná obostavba z prírodných materiálov ako je napr. hlina,šamot,kameň. Jedným z najkvalitnejších materiálov na takúto obostavbu je mastenec. Kozub s takouto obostavbou nám dokáže sálať teplo až 2 dni, aj keď sa v kozube nekúri. Nevýhodou takejto ťažkej stavby je to, že teplo sála len do určitej vzdialenosti takže je to v podstate len lokálny zdroj tepla(záleží samozrejme na rozlohe domu) a je to menej pružný systém, vhodný len do trvalo obývaných stavieb.

 

Voda je najviac nedocenený element pri stavbe krbov , čo je veľká škoda. Je to však materiál s ktorým vieme odstrániť nedostatky či už ľahkých izolačných, alebo aj ťažkých akumulačných stavieb. Do 1kg vody vieme naakumulovať až 4x viac tepla, než do 1kg betónu, šamotu alebo mastenca. Prostredníctvom vody vieme dostať teplo tam, kde ho potrebujeme a presne také množstvo aké v danej chvíli aj potrebujeme. A to sa nám prostredníctvom vzduchu či už prúdením, alebo sálaním v žiadnom prípade nepodarí. Zariadenie, ktoré nám prenáša teplo ohňa do vody sa nazýva teplovodný výmenník. Tu treba podotknúť, že teplo vyprodukované horením sa má správne odoberať nie zo spaľovacej komory, ale zo spalinovej. Laicky povedané nie priamo z ohniska, ale nad ohniskom, nakoľko ochladzovanie ohniska zhoršuje účinnosť spaľovania. Jedinou nevýhodou vody je, že z nej nevieme postaviť ťažkú akumulčnú obostavbu a preto len správna kombinácia všetkých 4 elementov dokáže z kozuba urobiť ideálny plnohodnotný zdroj tepla v rodinnom dome.

 

Jozef Porezaný


Vytlačiť   E-mail